BOH NÁS OCHRÁNIL PRED BOJOVNÍKMI ISLAMSKÉHO ŠTÁTU

            Biedna internátna izba v univerzitnom meste Kirkúk na severe Iraku sa stala pre 22-ročnú Monaly Najeeb a jej šesť spolužiačok novým domovom. Do Kirkúku utiekli aj so svojimi rodinami spolu s tisíckami ďalších ešte v roku 2014 pred bojovníkmi IS z Karakoša, bývalého najväčšieho kresťanského mesta v Iraku.
            Keď dievčatá v jeden októbrový piatok roku 2016 skoro ráno začuli vonku streľbu, už nemali nijakú možnosť ujsť. Rýchlo sa teda zavinuli do plachiet, aby sa aspoň nejako uchránili pred lietajúcimi guľkami a úlomkami skla.
            Zrazu v dome začuli krik. Sedem dievčat sa ledva stihlo ukryť v spálni pod drevené postele. Z vedľajšej kuchyne sa k nim blížili tlmené hlasy. Boli to bojovníci IS. Otvorili chladničku a prezreli aj skrine. Potom vkročili do spálne študentiek, usadili sa na postele a začali jesť. Dievčatá ležali pod posteľami, pritisnuté k stene. Boli celé zmeravené od strachu a len dúfali, že všetky majú svoje mobily prepnuté na tichý režim. Jedna zo študentiek trpela silnou alergiou, a tá sa bála aj hlbšie nadýchnuť – aby ich všetky jej zakašľanie či kýchnutie neprezradilo.
            Muži prehľadali aj tašky dievčat. Jeden z nich poznamenal: „Museli sa veľmi ponáhľať, pozrite, jedna z nich si tu dokonca zabudla mobil.“
            Monaly zvierala v ruke ruženec a modlila sa. S veľkou opatrnosťou sa odvážila poslať esemesku svojmu dobrému priateľovi Roni Salim Monikovi, ktorý len dva mesiace predtým bol vysvätený za kňaza.
            Aj tento novokňaz bol utečencom. Dievčatá povzbudzoval v dôvere v Boha, bol s nimi cez SMS po celý čas v kontakte a zároveň sa snažil zorganizovať pomoc.
            Keď boje vonku utíchli, teroristi priniesli do domu dvoch svojich ranených vojakov a položili ich na postele, pod ktorými sa ukrývali dievčatá. Jeden muž IS siahol po plachte, ktorú chcel použiť pre ošetrenie zranených. Ako ľahko to mohla byť plachta, pod ktorou sa ukrývalo jedno z dievčat! Krv raneného vojaka presiakla cez matrac a kvapkala na dievča pod posteľou. Nad týmto dievčaťom sedeli dvaja vojaci, a to tak blízko, že jeden z nich sa jej dotýkal čižmou.
            Bojovníci IS sa v tej izbe dokonca modlili svoje modlitby! Po ôsmich hodinách, kedy dostali nové príkazy, sa z miestnosti stiahli. Jedného raneného tam ale nechali. Až keď dievčatá počuli, ako si tento v kúpeľni púšťa vodu, jedna za druhou utekali k zadným dverám a potom k vysokému múru, kde na nich čakala polícia, ktorej príchod zorganizoval mladý kňaz.
            „Cítili sme sa ako znovu narodené,“ povedala za všetky dievčatá Monaly, keď už boli v bezpečí. „Ako sme to prežili, na to neexistuje žiadne ľudské vysvetlenie. Bol to zázrak, že nás počas tých ôsmich hodín, ktoré vojaci trávili s nami v miestnosti, nespozorovali.“
            Iba o päť minút, ako bolo zachránené posledné dievča, odpálil IS terorista v kúpeľni samovražedný výbušný pás.

(zdroj: Víťazstvo Srdca, č. 114)